Představení sbírky
Projekt Trafik Srdcom vznikol na počesť nášho milovaného Martina Džupinku, umelca, tatéra, hudobníka, človeka s obrovským srdcom a chuťou pomáhať druhým.
Týmto projektom chceme spoločnými silami ukázať, že Martinova cesta na tomto svete stále pokračuje, že aj napriek obrovskej diaľke je tu stále s nami a dokáže s našou pomocou naďalej pomáhať..
Pretože kde je srdce, láska nikdy nekončí …🖤
Dňa 5. 8. 2023 sa v Prahe v klube Modrá Vopice uskutoční koncert, kde zahráme nášmu Martinovi. Tento koncert bude zároveň benefičným koncertom, kde celý výťažok z dobrovoľného vstupného a výťažok z tejto zbierky odovzdáme v Martinovom mene malému Martinkovi.
The project „Trafik srdcom“ was created in honor of our beloved Martin Dzupinka – an artist, tattoo artist, musician, a person with a huge heart and a desire to help others. With this project, we want to show together that Martin's journey in this world continues and that despite the huge distance, he is still here with us and can continue to help others..
Because where the heart is, love never ends ..🖤
On August 5 a concert will take place in Prague at the Modra Vopice club, where we will play for our Martin. This concert will be accompanied by a beneficial collection, where the entire proceeds from the voluntary entrance fee and the proceeds from this ticket will be given to little Martinko in Martin's name.
Komu pomůžeme?
Moje meno je Martinko. Za pár dní oslávim svoje šieste narodeniny. Narodil som sa predčasne v 36. týždni tehotenstva mamke Kvetke a otcovi Vladimírovi. Počas celého pobytu v brušku som bol veľmi spokojný, problémy nastali až keď som sa narodil . Moje srdiečko nefungovalo akoby malo a taktiež sa mi veľmi zle dýchalo. Lekári oznámili mojím rodičom neľahkú správu, narodil som sa s downovým syndrómom. Tým to ale všetko neskončilo. Mojej mamke Kvetke sa zhoršili problémy so žlčníkom a tak sa ju lekári 12 dní po pôrode rozhodli operovať. Podali jej protizápalové antibiotikum, po ktorom mamka dostala anafylaktický šok a následne zomrela na zlyhanie srdca. Od tej doby sme s ockom ostali sami. Náš osud nieje jednoduchý, no napriek tomu sa veľmi ľúbime. Môj ocko je veľmi starostlivý, stará sa o mňa 24 hodín denne. Nemá to so mnou ale jednoduché, mám problémy s príjmom potravy, stále nerozprávam, občas sa mi ale podarí vysloviť nejaké slovíčko, z ktorého mám potom nesmiernu radosť. Kôli problémom so štítnou žľazou som prišiel o všetky vlásky, postupne prichádzam už aj o obočie. Mojím najväčším problémom sú ale moje nožičky, tie mi nefungujú dobre a preto stále nemôžem chodiť. Tak rád by som sa už rozbehol za svojími kamarátmi, hral sa s ostatnými deťmi, ale bohužiaľ stále je to pre mňa nemožné. Mojou jedinou nádejou k tomu, aby som mohol niekedy chodiť sú rehabilitácie. Tie mi veľmi pomáhajú, ale bohužiaľ sú tak finančne nákladné, že si ich s mojím ockom nemôžeme dovoliť, jedná takáto dvojtýždňová rehabilitácia nás vyjde na 3200 eur a keďže ocko nepracuje pretože mi venuje nepretržite svoju starostlivosť, tak tieto rehabilitácie ostávajú pre nás len snom. Ja sa ale nevzdávam a verím tomu, že to spoločne vďaka dobrým ľuďom zvládneme a jedného dňa sa budem môcť aj ja postaviť na vlastné nohy a tešiť sa zo života ako ostatné deti :)
My name is Martinko. In a few days I will celebrate my 6th birthday. I was born prematurely in the 36th week of pregnancy – to mother Kvetka and father Vladimír. I was very satisfied during my entire stay in my mother´s tummy . The problems started when I was born. My heart was not working as it should, I was breathing very badly. The doctors announced the difficult news to my parents – I was born with Down's syndrome. But it didn't end there. My mother Kvetka had problems with the gall bladder, so the doctors decided to operate her on the 12th day after she gave birth to me. They gave her anti-inflammatory antibiotics, after which my mommy got anaphylactic shock and died of heart failure. Since then, my father and I have been alone. Our fate is not simple, but we still love each other very much. My dad is very caring, he takes care of me 24 hours a day. It's not easy. I have problems with eating, I don't talk, but sometimes I manage to say a few words – which makes me extremely happy. Due to problems with the thyroid gland I lost all my hair and I am gradually losing my eyebrows as well. My biggest problem is my legs, they don't work well and that's why I still can't walk. I would like to run after my friends and play with the other children. My only hope to ever be able to walk are rehabilitations. They will help me a lot, but unfortunately they are so expensive that my father and I cannot afford them. One such two-week rehabilitation will cost us 3200 euros, and since my father does not work because he devotes his care to me continuously, these rehabilitations remain only our dream. But I'm not giving up and I believe that together thanks to the good people, we will overcome this and one day I will be able to stand on my own feet and enjoy life to the fullest like other children.
